Nechce sa už motať niekde po svete
Spišiak Tomáš Valečko sa vrátil z potuliek svetom, narodila sa mu dcérka, usídlil sa v Prešove. Rád by ešte okúsil extraligu.
Po rokoch kočovania, balenia a sťahovania sa hokejový obranca Tomáš Valečko konečne rozhodol usadiť vo svojej rodnej krajine. Už druhú sezónu hráva v našej druhej najvyššej súťaži, keď v minulej sezóne pôsobil v Prešove a od leta tohto roku si na seba oblieka dres Michaloviec. Ofenzívne ladený bek, ktorý si počas svojej kariéry zahral v šiestich krajinách, chce zemplínskemu klubu pomôcť k naplneniu smelých ambícií a vybojovať si s ním postup do baráže.
Druhýkrát pri Laborci
Do Dukly sa vrátil po vyše šiestich rokoch, jeho prvá anabáza pri Laborci však trvala krátko, presnejšie len 14 duelov. Bolo to krátko po tom, čo mužstvo zasiahla žltačková epidémia. V decembri 2010 po vypuknutí epidémie musel byť michalovský zimný štadión zatvorený a tím nemohol ani hrávať zápasy. „Krátko predtým som odišiel z extraligy a hľadal som si nejaký prechodný klub v prvej lige. Šťastie som skúšal aj v Prešove, či Trebišove, bol som krátko aj doma v Spišskej Novej Vsi. Pamätám si, že Duklu vtedy trénoval skúsený Ján Faith a bolo tu veľmi dobré mužstvo. Prišiel som hneď po novom roku. Napriek ťažkému a nahustenému programu sa nám podarilo postúpiť do štvrťfinále play-off, v ktorom sme potrápili neskoršieho víťaza súťaže Piešťany. Veľmi si však už na toto pôsobenie nespomínam, predsa len odvtedy ubehlo dosť rokov,“ lovil v pamäti šikovný obranca Tomáš Valečko.
Nemal nad čím váhať
Teraz je v michalovskom klube od začiatku sezóny, bol jedným z prvých hráčov, ktorých si vyhliadlo nové vedenie HK Dukla Ingema na čele s prezidentom Martinom Burinským. Prešovské farby tak vymenil za michalovské. „S rodinkou som sa síce usídlil v metropole Šariša, odkiaľ pochádza moja priateľka, ale v tamojšom klube som nezostal, lebo trošku to tam začalo škrípať. Dostal som dobrú ponuku z Michaloviec, takže som nemal nad čím váhať. Nemám to ani veľmi ďaleko,“ povedal 32-ročný hokejista. Prechod od prešovských „tučniakov“ k michalovským „líškam“ vôbec neľutuje, práve naopak. „Na Zemplíne veľmi spokojný, podmienky sú tam super. Len to dochádzanie mi príliš nevonia, keďže stále dochádzam do Prešova. Človek si však musí zvyknúť. Máme zabezpečené všetko, čo potrebujeme, môžeme sa sústrediť len na hokej. Už len potvrdzovať na ľade. Stále sa ešte hľadáme, niektoré zápasy nám nevyšli. Lepí sa na nás aj smola, lebo stále je niekto zranený. Ani si nepamätám, kedy sme hrali v kompletnom zložení. Prišiel nový tréner, ktorý je seriózny a rozumieme si s ním. Verím, že spoločnými silami konečne dotiahneme Michalovce do baráže. Pokúšajú sa o ňu už niekoľko rokov, tak hádam to teraz vyjde.“
Už aby boli doma
Zemplínčania podľa očakávania opäť bojujú o najvyššie priečky v tabuľke a môžu sa popýšiť najlepšou ofenzívou. Darí sa aj Valečkovi, ktorý v úvodných dvadsiatich súbojoch sezóny nazbieral solídnych 14 bodov za 3 góly a 11 asistencií. Dukla to má o to náročnejšie, že jej chýba domovský stánok, ktorý prechádza rozsiahlou rekonštrukciou. Vnímajú to aj samotní hráči. „Na menšie klzisko, ktoré je vo Vranove nad Topľou, sme si už zvykli, to nie je až taký problém. Len to cestovanie tam nie je nič príjemné. Najhoršie to majú asi paradoxne tí hráči, ktorí dochádzajú z Michaloviec, lebo musia pendlovať autobusom hore-dole. Už sa nevieme dočkať, kedy budeme hrať na vlastnom štadióne, lebo teraz cestujeme na každý jeden zápas, nie iba na vonkajšie, ale aj na domáce. Keď hráte na svojom štadióne, nemusíte po rozkorčuľovaní nikde cestovať, len sa prejdete pešo na hotel a môžete oddychovať a pripravovať na zápas. Nezostáva nám nič iné, ako sa s tým popasovať. Všetci veríme, že už v decembri nejaký zápas doma odohráme,“ hovoril Valečko, ktorý s hokejom začal v piatich rokoch v rodnej Spišskej Novej Vsi.
Zahral si aj v Ázii
Hokejový životopis tohto obrancu je viac než bohatý. Už ako 17-ročný si v sezóne 2002/03 odkrútil v materskom drese debut v extralige, potom si našu najvyššiu súťaž zahral v Poprade a pár štartov si pripísal aj za Liptovský Mikuláš. Nasledovali zastávky v Spišskej Novej Vsi, Prešove a premiérová za hranicami v poľskom Sanoku. Krátko bol v Trebišove, aby sa následne vrátil do Sanoku. V ročníku 2010/11 pomohol Spišskej Novej Vsi, potom prišla spomínaná anabáza v Michalovciach, po ktorej už na celých päť rokov opustil rodnú krajinu. Zamieril na Britské ostrovy, kde v tamojšej najvyššej súťaži (EIHL) hrával za škótsky Edinburgh Capitals a anglickom Hulle Stingrays, potom okúsil aj druhú britskú ligu (EPIHL) v tíme Slough Jets. Ostrovy následne vymenil za strednú Áziu – zamieril do kazašského Gornyaku Rudny, za ktorý však odohral len 5 duelov, tak sa vrátil do Poľska, kde pôsobil v Polonii Bytom a Orliku Opole. Päťročnicu legionárčenia zavŕšil v ročníku 2015/16 v maďarskom Ferencvárosi Budapešť, kde si zahral nadnárodnú Erste Ligu. Ako sám hovorí, život v zahraničí ho naučil veľa. „Tak po stránke hokejovej, ako aj osobnej, lebo všade som bol bez rodiny. Najviac ma teší, že som sa naučil jazyk, bez problémov už ovládam angličtinu. Ani na jeden klub, v ktorom som hrával, nespomínam v zlom. Nevyšiel mi jedine ten Kazachstan, všade som však bol spokojný.“
S Duklou chce do baráže
Hokejovo mu najviac sedela poľská liga. „Tam sa mi hralo najlepšie, v sezóne 2014/15 som bol dokonca najlepším strelcom medzi obrancami. Čo sa však týka podmienok, tak jednoznačne najlepšie súťaže boli anglická a maďarská,“ prezradil rodený Spišiak. Prečo sa pred vyše rokom a pol rozhodol vrátiť domov na Slovensko? „Po sezóne v Maďarsku priateľka otehotnela. V Prešove študovala, mala aj dobrú prácu, preto sme už nechceli nikam chodiť. Počas celej minulej sezóny sme v Prešove riešili bývanie a pred polrokom sa nám narodila dcérka, ktorá nám robí obrovskú radosť. Definitívne sme sa teda usadili v Prešove. Nechcem sa už motať niekde po svete, nemám už dvadsať rokov,“ vysvetlil dôvody návratu pod Tatry. Na koniec kariéry rozhodne nepomýšľa, hokej ho stále baví. „Rád by som ešte okúsil extraligu, či na to stále mám. Najradšej tu na východe, lebo už sa mi nechce nikde cestovať.“ Možno sa mu to podarí v michalovskom drese. „Najdôležitejšie je pripraviť sa na vyraďovacie boje, v ktorých už pôjde o všetko. Vlani sme síce s Prešovom vyhrali základnú časť, ale v semifinále play-off sme vypadli so Skalicou, ktorá skončila až štvrtá. Aj teraz sú tímy zo špice veľmi vyrovnané, o prvenstvo môže bojovať aj päť mužstiev. Verím, že na konci sezóny sa budeme radovať my. Partia v Dukle je super, a to je základ, lebo keď nie je dobrý kolektív, tak je to o ničom,“ zakončil debatu Valečko.
VIZITKA TOMÁŠA VALEČKA
Narodený: 9. augusta 1985 v Spišskej Novej Vsi
Výška: 186 cm
Váha: 93 kg
Post: obranca
Držanie hokejky: pravá
Materský klub: Spišská Nová Ves
Ďalšie pôsobiská: Poprad, Liptovský Mikuláš, Prešov, Sanok, Trebišov, Michalovce, Edinburgh Capitals, Hull Stingrays, Slough Jets, Gornyak Rudny, Polonia Bytom, Orlik Opole, Ferencváros Budapešť