Naša súťaž možno potrebuje generačnú obmenu slovenských trénerov
Prezident HK Dukla Ingema Michalovce Marek Michajlo v rozhovore pre Denník Šport.
Z turbulentnej a problémovej sezóny napokon urobili jednu z najlepších v klubovej histórii. Aj viacerí členovia majstrovského tímu z Košíc priznali, že najväčšie starosti im na ceste za Pohárom Vladimíra Dzurillu spôsobili Michalovčania. Prezident HK Dukla Ingema Michalovce, 49-ročný Marek Michajlo hovorí, že si štvrté miesto váži možno ešte viac, ako bronzovú priečku spred dvoch rokov.
Ešte vo vás doznieva sklamanie z tesnej sedemzápasovej série s Košicami, alebo ste to už hodili za hlavu a vychutnávate si úspešnú sezónu?
„V tej chvíli, samozrejme, mrzelo každého, že sme nešli ďalej. Jedno oko možno plakalo, no druhé sa usmievalo, kam sme to až dotiahli. Dnes môžem povedať, že sa už obe oči smejú. Na začiatku sezóny sme si dali za cieľ prvú šestku. To sa nám síce nepodarilo, no o to sladší bol záver, keď sa nám z ôsmeho miesta v základnej časti podarilo dostať medzi štyri top mužstvá. Teší nás aj fakt, že sme porazili federálne bašty hokeja, ako sú Trenčín, či Slovan a boli sme krôčik od toho, aby sme zdolali aj Košice.“
Zdá sa, že podľa výsledkov z posledných sezón sú hokejové Michalovce jeden z najstabilnejších klubov na Slovensku. Tretie miesto, štvrťfinále a teraz semifinále a kúsoček od finále. Súhlasíte?
„Už našu prvú extraligovú sezónu po postupe z 1. ligy sme ukončili na 7. mieste. Nemali sme isté, či sa dostaneme do play-off a rovnaké to bolo aj teraz. Skončili sme ôsmi, no zahrali sme si v semifinále. Možno by to bolo rovnaké aj v prvej sezóne... Každopádne si myslíme, že naše výsledky sú stabilné.“
Pred sezónou prešiel váš klub mnohými zmenami. Prišlo veľa nových hráčov, úplne nový trénerský tím. Lenže aj rôzne turbulencie, netrafenie sa do niektorých legionárov, kolísavé výsledky. Nakoniec sa obmenilo až 15 hráčov a mužstvo viedli traja hlavní tréneri. Prečo odišiel Tom Coolen, keď bolo mužstvo pod jeho vedením relatívne vysoko a v niektorých štatistikách dominovalo celej extralige?
„Pred sezónou prešiel náš klub turbulentným obdobím, pretože nastala obmena nielen v kádri, ale aj na poste prezidenta klubu. Určité veci bolo potrebné nastaviť takpovediac nanovo. Začali sme tvoriť nové mužstvo, ale aj nový tím vedenia a manažmentu. Odišiel prezident klubu, hlavný tréner a jeho asistenti, videoanalytik a športový manažér. Túto funkciu obsadil mladý, vtedy ešte neskúsený chalan Marek Mašlonka, ktorý si vyzul korčule a presedlal na manažérsky post. Čo sa týka Toma Coolena, herný prejav pod jeho vedením nebol úplne taký, aký sme si možno predstavovali na začiatku sezóny. Aj keď sme boli v tom čase na vyšších priečkach, mali sme pocit, že nám to dlho nevydrží. Práve preto sa správna rada klubu rozhodla pre zmenu.“
Prečo to nevyšlo ani s Romanom Stantienom, kedysi výborným hokejistom a tiež skúseným trénerom? Bol jeho prístup až príliš ľudský?
„Asi áno, mám taký pocit, že kabína potrebovala silnejšieho lídra, ako bol pán Stantien.“
Za zrejme kľúčové ohľadom obratu v sezóne môžeme považovať angažovanie Petra Kúdelku na post hlavného trénera. Prečo ste sa rozhodli dať mu šancu a čím podľa vás nakopol tím pred play-off?
„Výsledky pred koncom základnej časti neboli uspokojujúce a správna rada sa opäť rozhodla pre zmenu trénera. V tom čase nebolo úplne ideálne zohnať niekoho, kto by prišiel ‚zvonku‘ a spraviť nejakú veľkú zmenu. Peter Kúdelka bol s hráčmi predsa len od začiatku sezóny. Bol šikovný, ambiciózny. Preto sme si na zasadnutí správnej rady povedali, že nemáme čo stratiť, a dali sme šancu mladému trénerovi. Teraz po sezóne môžem skonštatovať, že sme mali šťastnú ruku. Čo je pre mňa dôležité, dali sme príležitosť slovenskému koučovi. Myslím si, že naša extraliga možno potrebuje generačnú obmenu slovenských trénerov. Aj vďaka nám je v slovenskej extralige mladý, šikovný, ambiciózny a perspektívny tréner.“
Ktorý zápas považujete za najdôležitejší, po ktorom si mužstvo začalo viac veriť v závere sezóny?
„Za kľúčový moment môžeme považovať piaty zápas s Trenčínom, keď sa nám poradilo otočiť sériu a vyhrať 3:2 na zápasy. Kuriózny moment nastal v druhej tretine spomenutého zápasu, keď sme si takmer dali vlastný gól. Našťastie vtedy puk trafil len žŕdku. So Slovanom to bolo tiež o veľkom šťastí, ale aj o motivácii Petra Kúdelku. Jeho príchodom na post hlavného trénera sa utužila partia v kabíne. Šli sme od zápasu k zápasu, až k siedmemu duelu s Košicami.“
Parádny obrat série proti Košiciam z 0:2 na 4:2 ste nedovŕšili. Čo chýbalo v samom závere? Len povestné šťastíčko?
„Myslím si, že v zápasoch s Košicami sme mnohokrát boli lepším tímom. V siedmom sme dokonca viedli, potom však prišlo nešťastné striedanie a inkasovaný gól. Košice potom zápas otočili na svoju stranu a vedenie si dokázali ustrážiť. Mali kvalitnú obranu a veľmi dobrého brankára. Asi nám chýbalo trochu šťastia. Možno sme si ho minuli vtedy, keď sme otáčali zápasy z 0:2 na 3:2.“
V play-off ide takmer vždy o tímový výkon a chémiu na ľade, aj v šatni. Kto z hráčov, podľa vás, odvádzal najlepšie výkony a zaslúži si extra pochvalu?
„Určite by som pochválil Vlada Mihalika, ktorý ako kapitán odvádzal v kabíne skvelú robotu, no odohral aj fantastickú play-off sériu. Svoju robotu si dobre robili aj Dávid Buc, Ivan Glazkov a mnoho ďalších chalanov.“
Čo môžete načrtnúť z prípravy na ďalšiu sezónu? Zostane slovenská kostra tímu na čele s brankárom Škorvánkom, obrancom Mihalikom a útočníkmi Sujom a Bucom pokope?
„V klube zostáva približne 15 hráčov, no pracujeme aj na nových posilách. Všetci spomínaní hráči majú s nami zmluvu aj na ďalšiu sezónu, okrem Vlada Mihalika, no aj toho by sme si radi udržali. Kostra kádra by mala zostať pokope.“
Na post skauta pre zahraničie ste angažovali Júliusa Kovala. Čo si od toho sľubujete a ako sa to vôbec podarilo?
„Julo Koval má dobrý čuch na zahraničných hráčov. Chceme klub posúvať dopredu a aj preto sme sa rozhodli osloviť práve jeho. Boli sme v kontakte už dlhšie, slovo dalo slovo a dohodli sme sa na spolupráci.“
V zákulisí sa hovorí o utvorení paralelnej súťaže na Slovensku mimo SZĽH. Šli by Michalovce do tohto projektu, alebo to odsúvate zo stola? (otázku sme položili ešte pred včerajším zverejnením správy o extralige pod gesciou PHL – pozn. red.)
„Už na začiatku sme povedali, že nepôjdeme do inej súťaže, ako tej, ktorá bude pod hlavičkou SZĽH. Je veľa vecí, ktoré by sa dali urobiť inak, lepšie. Kluby majú pocit, že niektoré veci nefungujú tak, ako by mali, no všetko je o rokovaní. Myslím si, že jedna, aj druhá strana bude musieť ustúpiť zo svojich pozícií a dohodnúť sa, aby mohla extraliga pokračovať tak, ako doteraz. V každom prípade si myslím, že by mala byť jedna najvyššia súťaž, nie dve.“
Ak by ste mali vysloviť želanie do budúcej extraligovej sezóny, aké by bolo?
„Každý rok, odkedy sme v extralige, chceme dosiahnuť čo najväčší úspech. Blíži sa nám polstoročnica, ktorú oslávime v sezóne 2024/25, keďže náš klub vznikol v roku 1974. Nasledujúcu sezónu sa chceme pobiť o prvú šestku. Potešilo by nás, ak by sme zopakovali semifinále, a potom sa uvidí. Náš doteraz najväčší úspech je bronzová medaila, ale tohtoročné štvrté miesto nás možno teší o čosi viac. Vinou situácie s koronavírusom sme si nemohli bronz užiť s divákmi a chýbala nám atmosféra na štadióne. Nasledujúcu sezónu chceme hrať ofenzívny hokej s dobrým výsledkom na konci, ktorý bude baviť aj našich fanúšikov. Určite chceme byť lepší, ako posledné sezóny a neustále napredovať.“