Miroslav Chudý: Trojuholník vedenie - tréneri - hráči fungoval na výbornú
Michalovský hokej má za sebou jednu z najúspešnejších sezón v histórii. Po 32 rokoch sa hráči HK Dukla Ingema Michalovce stali víťazmi prvej ligy, po 21 rokoch si zahrali baráž o najvyššiu súťaž. O sezóne, o baráži, ale aj o ďalšej spolupráci sme sa porozprávali s trénerom tímu Miroslavom Chudým.
Pán tréner, v baráži ste získali štrnásť bodov a skončili na treťom, nepostupovom mieste. Aká je vaša spokojnosť s účinkovaním tímu v nej?
„Ak mám byť úprimný, ja osobne som očakával viac ako štrnásť bodov. Rátal som s tým, že na postup bude treba 20, 21 bodov, čo sa aj potvrdilo. Rozhodujúci bol pre nás piatkový duel s Detvou, ktorý sme prehrali 0:2. Keby sme ho zvládli, naše vyhliadky na postup by boli viac ako dobré. Žiaľ, postúpiť sa nám nepodarilo a s tým rozhodne spokojnosť nie je. Nevravím, že bolo v silách tímu postúpiť, no určite sme mohli extraligistov potrápiť ešte viac. V baráži sme mali dobré chvíle, no aj tie slabšie, ktoré rozhodli o tom, že sa nám postúpiť nepodarilo. Získaných štrnásť bodov je z môjho pohľadu málo.“
Po piatich kolách ste dýchali favoritom na chrbát. Strácali ste iba jeden bod. Čo sa potom stalo, že bodová strata narástla?
„Zdalo sa mi, že sme boli emocionálne prázdni. Na postup sme neboli nachystaní tak, že ideme do toho tvrdohlavo. Na takúto súťaž musíte byť pripravený po všetkých smeroch. Náš vrchol zrejme bol v semifinále a finále play-off. Tam boli emócie na vysokej úrovni. Po výhre v prvej lige prišlo nehovorím, že uspokojenie, skôr by som to nazval úľavou. Emócie trochu opadli. Mali sme sa naštartovať na určitú úroveň, čo sa nám nepodarilo. Snahu chlapcom uprieť nemôžem, no už to nebolo ono. Chýbalo nám také presvedčenie, že to ideme dokázať.“
V samom závere sa už vo vašom tíme kopili zranenia. Podobne bol na tom aj Liptovský Mikuláš, ktorý si však dokázal vytiahnúť hráčov z juniorky. Vy ste takúto možnosť nemali. Bolo rozhodujúce aj to?
„V základnej časti sa nám zranenia vyhýbali. Dlhšie výpadky mali iba Banovský s Jokeľom, v závere základnej časti sa zranili Dolgoš s Cvengrošom. V baráži sa to začalo kopiť. Prišli sme o Kolbu, Lineta, Brezniaka, opäť sa zranil Fajčák. Pomaly sa nám to rozpadalo. Už sme nemali veľa manévrovacieho priestoru a takisto aj sily dochádzali. Hrať tri zápasy za týždeň je strašne náročné. Čo sa týka vašej otázky, áno, v tomto smere mali súperi výhodu.“
Zatiaľ, čo vy ste počas sezóny hrávali aj ľahšie zápasy trebárs s rezervou Nových Zámkov či Trnavou, Detva s Liptovským Mikulášom nemali ani jeden ľahký duel. Mohlo to spôsobiť ten záverečný rozdiel medzi tímami?
„Rozhodne mali ťažších zápasov viac. My na druhej strane sme mali aj oddychové zápasy, čo niekedy nie je na škodu. Ich ťažké zápasy stáli viac síl ako nás, no na druhej strane, mohli sa oťukať viac. Nám ťažké zápasy chýbali, no myslím si, že play-off nás na baráž pripravilo dobre. Ja by som v tom teda nejaký problém nevidel a nevidel som ani nejaký veľký výkonnostný rozdiel medzi tímami. Skôr som ho videl v tom, že hráči neboli až tak stotožnení s tým, že ideme postúpiť do Extraligy.“
Vy ste na trénerskú stoličku zasadli počas sezóny, začiatkom októbra. Neľutujete svoj príchod do Michaloviec?
„To rozhodne nie. Ja som neoľutoval svoj príchod nikde, kde som pôsobil. Nechcem tu skladať nejaké poklony, pretože vždy je čo zlepšovať, no musím povedať, že som tu našiel výborné prostredie a neviem, či v prvej lige je prostredie niekde lepšie. Dokonca si dovolím tvrdiť, že keď sa nastavia nejaké veci, je tu zázemie na Extraligu. Keď si michalovský hokej toto udrží, bude na správnej ceste.“
Ako sa vám v Michalovciach pracovalo?
„Veľmi dobre. Čo bolo dôležité, vedenie klubu nám do ničoho nezasahovalo. Každý bol zodpovedný za to, čomu rozumie. Všetko klapalo. My sme sa všetko snažili vedeniu vrátiť prácou na ľade. To isté musím povedať k hráčom. Nejako sme nemuseli vstupovať do šatne a riešiť problémy. Boli tam skúsení hráči, ktorí si to držali. Trojuholník vedenie – tréneri – hráči fungoval na výbornú.“
No dobre, sme v závere nášho rozhovoru. Na ten sme si nechali vašu budúcnosť v Michalovciach. Budete Duklu viesť aj v ďalšej sezóne?
„Od vedenia klubu som dostal ponuku, aby som pokračoval ďalej. Zatiaľ, sme to ale nerozoberali dopodrobna. Musíme si teda sadnúť a porozprávať, čo bude ďalej. Vedeniu klubu som dal, či tu už budem ja, alebo niekto iný, odporúčanie na hráčov, ktorí by tu mali ostať. Aby som to skrátil. S vedením klubu si musíme sadnúť a povedať si, čo chceme. Niečo sme totiž dosiahli a bol by som nerád, keby sme nejako stáli na mieste. Musíme sa baviť o vízii klubu. Ak tá bude dobrá, ja nevidím dôvod na to, aby som tu neostal. V Michalovciach som totiž veľmi spokojný. Mne tu nechýbalo nič, akurát to, že som bol od rodiny. Aj od nej som dostal zelenú na to, aby som ostal ďalej. Musíme sa ale porozprávať o ďalšej vízii klubu.“
Na koľko percent vidíte, že v Michalovciach ostanete?
„To záleží od rokovania s vedením klubu. Keď sa chceme posunúť ďalej, samozrejme, musíme aj posilniť mužstvo. Vieme, kde nás tlačí topánka a kde teda potrebujeme doplniť. To ale záleží od filozofie vedenia klubu, či pôjdeme ešte ďalej, ako sme teraz, alebo chceme minimálne obhájiť získané pozície. V tom prípade by som rád v Michalovciach ostal.“